História

Prvy raz sa spomina obec Licartovce v listine z roku 1249, v ktorej kral Belo IV. daroval istemu zemanovi majetok v doline Svinky, ktory na vychodnej strane susedil s chotarom Licartoviec. Z tejto spravy ale vyplyva, ze miestne sidlisko uz jestvovalo davnejsie, ked pred rokom 1249 k nemu patril susediaci majetok.

Licartovce teda patria k starobylym slovenskym dedinam, jestvujucim pred 9.-11. storocim. Je predpoklad, ze na blizkom mieste Ihriska sa aj tunajsi obyvatelia zucastnovali predkrestanskych kultovych obradov v uvedenom obdobi.

V 14. a v prvej polovici 15. storocia patrili Licartovce drienovskej vetve Abovcov. V roku 1427 boli sedliacke domacnosti okrem richtarovej zdanene od 10 port (resp. domov), takze Licartovce boli stredne velkou dedinou. V roku 1600 malo sidlisko 9 obyvanych poddanskych domov. Po miernom ubytku domov boli Licartovce koncom 16. storocia malou dedinou s vylucne poddanskym obyvatelstvom.

Podoby nazvu obce v priebehu dejin: 1249 Licardi, Likardii, 1427 Lycherd, 1786 Licirtowce, 1920 Licartovce mad. Licsert. Administrativne bola obec Licartovce do roku 1918 sucastou Sarisskej stolice (zupy), dnes patri do okresu Presov.

Kronika obce Licartovce je pisana od 1.5.1934. Prvym kronikarom bol spravca skoly S. Bachinger, od roku 1942 do roku 1947 kroniku viedol riaditel tunajsej skoly J. Tatran.

V priebehu roku 1943 vystaval obcan Jan Sabol, obchodnik a krcmar novu budovu, v ktorej zriadil obchod a krcmu. V tom istom roku bola vykonana regulacia obecneho potoka, zaroven bola opravena statna cesta cez obec. V roku 1947 zacina do obce pravidelne dochadzat posta a bol tiez zavedeny telefon. Scitanim ludu k 1.3.1950 bol zaznamenany pocet obyvatelov obce 535. V roku 1953 sa v udoli rieky Svinka zacina s vystavbou rekreacnych chat jednotlivcami aj podnikmi. V roku 1959 sa rozsirilo nepostacujuce verejne osvetlenie v obci a o rok neskor prebehla vystavba rozhlasu po celej obci, taktiez bol zriadeny obchod so samoobsluhou. V roku 1962 pokracuje vystavba telefonnej siete v obci. Ustredna je montovana do novej skoly pre 30 ucastnikov. Zdravotne stredisko pre obcanov Licartoviec bolo k dispozicii v Drienovskej Novej Vsi, pri Tehelni. Na odborne vysetrenia a pre hospitalizaciu im sluzila nemocnica v Presove. V roku 1964 bol v investicnej akcii Jednoty Presov postaveny pri kulturnom dome hostinec o rozmere 6 x 13 m.

V roku 1972 sa objavili problemy so zavadnou vodou v skole, ale aj v celej obci. V roku 1973 bolo potrebne rozsirit telefonnu siet a napojit obec priamo na sidlo okresu Presov.

Kedze Licartovcanov dlho trapi problem kvalitnej vody, obecny urad podal v roku 1993 ziadost o vydanie stavebneho povolenia na vystavbu vodovodu a kanalizacie. Bol vypracovany projekt, ktory uvazoval s napojenim na Starinu, nakolko aj dalsie vrty nepriniesli ocakavany vysledok. V roku 1995 bol existujuci projekt na vystavbu vodovodu prehodnoteny so zmenou napojenia na vodny zdroj, nakolko v obci bol ziskany vyhovujuci vodny zdroj a bol znizeny financny naklad. V roku 1996 bola zacata vystavba obecneho vodovodu, ktora v sucasnosti pre nedostatok financnych prostriedkov stagnuje. V roku 1998 Obecny urad Licartovce objednal vypracovanie projektu na vystavbu kanalizacie a cisticky odpadovych vod, ktory riesi odkanalizovanie nielen domacnosti, ale aj vsetkych subjektov, ktore sa v obci nachadzaju. Od roku 1995 prebieha vystavba Domu smutku na miestnom cintorine. Na tuto stavbu OcU ucelove prostriedky neboli pridelene.

Kastiel v Licartovciach je historizujuca stavba, ktora vznikla prestavbou a rozsirenim povodnej stavby vystavanej tunajsimi zemepanmi v roku 1736. V sparkovanom dvore je umiestnena plastika Vesny. Je to vzacny umelecky predmet, neoklasicisticka secesna socha z Zurichu. Pocas 2. sv. Vojny v roku 1944 bol v kastieli ubytovany nemecky generalny stab. Hned po ukonceni vojny v roku 1945 sa prikrocilo k parcelacii velkostatkov. Jeho poslednym vlastnikom bol Dr. Dezider Piller. Les a kastiel prebera stat, ornu podu o vymere 240 ha dostavaju jednak deputatnici a jednak malorolnici. Kastiel je opraveny a bola v nom zriadena ozdravovna a neskor nemocnicna. V roku 1954 bolo zriadene oddelene psychiatricke pre muzov, neskor pre zeny. V roku 1996 bola nemocnica prestahovana do Presova, kde bola postavena nova.

V roku 1971 kapacita kastiela nepostacovala, preto v priebehu dvoch rokov bol postaveny novy pavilon pre 50 pacientov. V roku 1980 bolo v ustave 141 obyvateľov.

Kultúra

Kulturny a spolocensky zivot v Licartovciach sa odvijal od cinnosti miestnych spravcov skoly, ucitelov ale aj od aktivity obcanov, ktori k nemu mali vrely vztah. V roku 1937 maju obcania predplatene tieto noviny a casopisy: Svata rodina, Mlady zivot, Plamen, Putnik, Nase noviny, Srdiecko, Slov. Orol, Apostolat, Posol, Bozske Srdce, Azet, Novosti, Hlas slovenskych zelezniciarov, Jednota slovenskych zelezniciarov, Slovensky lud, Slovensky vcelar, Lovec, Hlasy z misii, Serafinsky svet, Svojpomoc, Slovak a Slovenska pravda v pocte 161 vytlackov.

Ochotnici hrali divadelne predstavenia, so zaujmom boli vypocute prednasky a pocuvali rozhlas, ktory bol v miestnej skole.

V novembri 1939 bola utvorena miestna kulturna komisia Matice Slovenskej v obci. Jej ulohou bolo starat sa o ludovychovu podla smernic Matice slovenskej. Od roku 1950 sa v obci zacali premietat filmy z csl. statneho filmu s cielom kulturneho povznesenia obce. Na vianoce roku 1951 miestna mladez zahrala divadelnu hru „Statocny valach“. V roku 1956 dvakrat mesacne dochadza do obce pojazdne kino. Premietalo sa v miestnej skole za velkej ucasti obcanov. Prvy televizny prijimac pre obec zakupilo JRD v roku 1959 (bol umiestneny v skole).

Dna 20.1.1961 vyslo prve cislo miestnych novin pod nazvom „Licartovsky spravodaj“. Vychadzali 2x mesacne v pocte 150 vytlackov.

V roku 1962 MNV otvoril stale kino, v ktorom sa premietali filmy pravidelne 2x tyzdenne, vo stvrtok a v nedelu vecer pre dospelych, v nedelu popoludni pre deti. Premietalo sa v starej skole.

Pocnuc rokom 1993 z iniciativy clenov MS kazdorocne v maji obcania Licartoviec si pripominaju a oslavuju Den matiek. Slavnost pripravuje obecny urad spolu s miestnym vyborom Matice Slovenskej. Zacina sa na cintorine Majovou poboznostou a polozenim kyticiek na hroby matiek a ostatnych mam, pribuznym ucastnikov oslav. Slavnost pokracuje kulturnym programom s milymi prispevkami deti z MS a ZS, ktore s nimi nacvicia ich ucitelia a ucitelky.